Na kurz prípravy na manželstvo sme sa rozhodli ísť preto, že sme to chceli mať čím skôr z krku a jeden víkend bol na to ideálny. Druhým dôvodom bolo, že Janko, vtedy môj snúbenec, nechcel počúvať rady do manželstva od kňaza, ktorý ani nie je ženatý. Ale Bohu stačí aj taký krátky čas, ako bol tento víkend na to, aby sa dotkol našich sŕdc tak silno, že teraz píšem toto svedectvo. Na kurz sme prišli ako šťastný a zaľúbený pár, ktorý má o tri mesiace svadbu. Neriešili sme čo bude nasledovať po svadbe. Veď sa ľúbime, čo viac potrebujeme? Tento kurz je len formalita, ktorá nám ešte chýba k tomu aby sme sa zobrali. Na prednáškach sme hltali každé slovo. Nad mnohými otázkami tykajúcimi sa manželstva sme vôbec neuvažovali. Veľa tém bolo pre nás neznámych. Silu tomu dodávali aj svedectvá zo života manželov, ktorí nám prednášali. Celé štyri dni boli pre naše manželstvo veľmi dôležité. Kľúčové bolo aj to, že sme tam mali čas spoznať sa v oblastiach, o ktorých sme sa predtým nerozprávali. Otvorili sme svoje srdcia Bohu a On začal konať. Hneď na kurze Jankovi Boh otvoril oči a dal mu poznať, že to čo sme žili a mysleli si, že je sloboda, bolo len otroctvo. Smelo môžeme povedať, že keby sme na tomto kurze neboli, alebo by sme absolvovali len návštevy u kňaza, z ktorých sa po prednáške vrátime do bežného zhonu života, naše manželstvo by dopadlo veľmi zle. Ale nestačilo len prísť a počúvať. Bolo potrebné otvoriť srdcia a dovoliť Bohu, aby začal konať v našich životoch a manželstve.